28.01.2021

Šport |

Skialp aktuál - z Podhradia na Bezovec

Pohorie Považškého Inovca ponúka veľa možností na skialpové prechody pri dobrých snehových podmienkach. To, čo tu ale chýba, sú dlhé zjazdy na strmších svahoch. Vždy, keď mám chuť si dobre zalyžovať je jasnou voľbou Bezovec. A ako sa tam na skialpoch dostať?
Autom na Podhradie, kde už zaparkujete podľa možností, ale najlepšie na centrálnom parkovisku pri kostole. Kto si trúfa, môže aj vyššie pri chatovej oblasti.
Túra začína pod Smutným vŕškom, kde sa dostaneme po modrej značke. Tohto značenia sa držíme až do Sedla pod Skalinami. Cesta vedie popod Tlstý vrch zvlneným terénom, kde sa pásy neoplatí odliepať. Asi po 30tich minútach šľapania sa dostaneme ku kamennej bráne, kde sa nám otvorí nádherný výhľad na Bezovec a okolité vrcholy. Od tohto miesta pokračuje chodník hustým lesom až do sedla odkiaľ mame zas výhľady do okresov PN, NM. Tu sa z modrej značky musíme odpojiť a pokračovať hrebeňom vľavo po červenej značke. Táto vedie zo začiatku dvoma lúkami a následne cez Skaliny a Končitú, kde sú aj strmšie pasáže. Tu je lepšie preniesť lyže v ruke. Ďalej už vedie bezproblémový chodník až na vrchnú zjazdovku Bezovca. Tu sa dajú krásne nazbierať výškové metre a niekoľkokrát si pojazdiť svahy zjazdoviek s výhľadmi na "Hornú Dolnú" a hrad Tematín.
Návrat je rovnakou trasou. Tento okruh je ideálny aj na trailrunning.

Prevýšenie - cca 400 metrov
Čas - 2,5/3hodiny celý okruh

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx

25.01.2021

Skialpinizmus - pásy a starostlivosť o ne

Skialpové lyže v zásade nevyžadujú nejakú veľkú starostlivosť, okrem aspoň jedného servisu sklznice ročne. Samozrejme je to individuálne. Sklznice časom začne vysychať. Spoznáte to zníženou rýchlosťou pri zjazde a zmenou farby (pôsobí zašednuto). Treba ju navoskovať a zaliať na nej ryhy. Ak je viazanie správne namontované a nastavené, nie je čo riešiť.
Čo ale vyžaduje starostlivosť sú PÁSY. Pre začiatočníka je to jedna veľká alchýmia, a to hlavne v teplom počasí. Samozrejme veľká zima, alebo sneženie môžu narobiť tiež starosti.
Ďalšia otázka je lepenie pásov o seba a ich sušenie. Poprípade obnova lepidla, keď sú už staršie a prestávajú lepiť.
Poďme pekne po poriadku...
Večná dilema: ako odlepiť pás z lyže na kopci a čo následne s ním. Takže, ak ste na kopci a nemáte na lyžiach brzdu, dôležité je dať si pozor, aby vám lyža neušla. V prípade, ak pásy plánujete v ten deň použiť ešte raz, dajte pri ich odliepaní pozor, aby sa vám na ne nenalepil sneh. Lepidlo by nemalo byť vystavené nadmernej vlhkosti a snehu. Vietor na hrebeni vám tiež môže narobiť vrásky na tvári a pásy pekne pomotať. Dokonca ešte často vidím ako niekto lepí na kopci pásy na sieťku. Tú vám vôbec na kopci netreba a dnešné lepidlá ju už nepotrebujú. Tá sa používa len na mimosezónne uskladnenie. Pásy jednoducho zlepte napoly - lepidlo o lepidlo, tak aby celá plocha lepidla bola skovaná/prekrytá a nenalepili sa na ňu rôzne nečistoty (pásy značky G3 môže byť ťažšie následne od seba odlepiť - v tomto prípade má sieťka praktické uplatnenie). Ak vám lepidlo zafúkal vietor snehom alebo je veľká zima a vy máte v pláne pásy znova naliepať, je na to trik. Dajte si ich pod bundu na hrudník. Každý na jednu stranu, aby vám nezavadzali. Zohrejú sa a budú lepiť znova.
Pri teplejšom počasí sa zasa pri nižšej impregnácii pásov zvyknú namočiť, a po čase sa na nich začnú lepiť hrudy snehu a znepríjemní a spomalí to výstup (Veľký pozor pri prechode cez potok! Nikdy si nenamočte pásy celkom). Pre tento prípad je dobre mať so sebou škrabku a sviečku. Ja používam škrabku na auto. Následne ňou odstránime sneh a sviečkou pretrieme celý pás v smere chlpov. Väčšinou to na nejaký čas pomôže. Samozrejme existujú aj rôzne impregnačné spreje a speedsticky. Je to drahé a efekt je podobný.
Ak sa vám tento problém opakuje pravidelne, znamená to, že pásy stratili impregnáciu a nasiakajú ľahko vodou.
Ak nemáte žiadnu originálnu impregnačnú látku, stačí vám fén a sviečka. Sviečkou natriete pásy po smere chlpov a zafénujete horúcim fénom. Toto môžte zopakovať aj dvakrát po sebe. Funguje to veľmi dobre. Ak ste niekde na chate a nemáte nič iné po ruke, je dobrý aj kuchynský olej alebo WDčko, ktoré je najlepšie naniesť večer na suché pásy, aby sa do nich nasiakol. Pozor aby ste si následne nezamastili ruksak!
Sušiť pásy je potrebné po každej túre, a to takým spôsobom, že ich odlepíme od seba a prevesíme napr. cez dvere (lepidlom navrch), aby sa aj to preschlo od vlhkosti.
Ak pásy po niekoľkých sezónach prestanú lepiť, ale stále sú dobré a nezodraté, nezúfajte. Lepidlo sa dá ľahko obnoviť. Predáva sa buď v tube a nanáša sa špachtlou, alebo existuje nažehľovacia rolka, ktorá sa nažehlí po odstránení starého lepidla podľa priloženého postupu. Ak si netrúfate sami, tento servis poskytuje väčšina špecializovaných predajní. Ceny sa pohybujú do 20 eur.

21.01.2021

Šport |

Skialp aktuál - výšľap z Kulháňa na Pankú Javorinu

Sú dni kedy, dovoľujú snehové podmienky výšľap na Panskú Javorinu aj priamo z doliny. Najjednoduchším a najrýchlejším nástupom je Kulháň.
Ak zaparkujete hneď vedľa križovatky, uľahčí vám to návrat k autu na lyžiach a tak isto môžte hneď od auta vyraziť na pásoch aj v prípade, že hlavná cesta do osady je odhrnutá.
Štartujeme po modrej značke, ktorá vedie priamo na Panskú Javorinu.

Je to najznámejšia trasa na Javorinu a domáci ju všetci poznajú . Prvý kilometer sa môže zdať ako rovina, ale pri návrate zistíte, že to nie je celkom tak. Pri malom oplotenom rybníku sa stará asfaltka rozdvojuje a vy sa vydáte po odbočke vľavo. Tejto asfaltky (v našom prípade zasneženej) sa držte asi polovicu vášho výstupu. Modrá značka sa od asfaltky odpája v jednej ostrej pravotočivej zákrute a pokračuje lesom strmo hore. Asi po 15-tich minútach natrafíte na studničku, od ktorej je to už len pár zákrut cez les a dostanete sa na lúky "horná eržina" . Lúkou býva vyšľapaný chodník a značka je aj na asi metrových stĺpikoch, ktoré môžu byť niekedy zaviate snehom. V tomto prípade majte stiahnuté gpx trasu z našej stránky pre pohodlnú orientáciu. Nad lúkami sa vám ukáže veľká drevená rozhľadňa - Panská Javorina po pravej ruke. A ste v cieli.
Najplynulejší zjazd bez potreby opätovného lepenia pásov je rovnakou trasou ako bol výstup. Záverečný kilometer sa dá pekne odkorčuľovať až k autu.
Vzdialenosť - 16 km, prevýšenie - 600 výškových metrov, čas 3 hodiny celý okruh.

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx

20.01.2021

Skialpinizmus - výbava

Skialp je stále populárnejší a v poslednom období sa roztrhlo vrece s nováčikmi v tomto športe. Tento alpský šport sa úspešne etabloval aj v našich veľhorách a postupne sa dostáva aj do nižších pohori Považského Inovca.
Tomuto športu sa aktívne venujem asi 15 rokov. Prešiel som si prirodzeným vývinom. Toto absolvuje každý, kto sa mu začne venovať s vášňou a naozaj sa do toho športu zamiluje. Skialpinizmus ako názov športu je všeobecný názov, niečo ako "cyklistika" je cestná, horská, treková, mestská, rekreačná a na každú sa používa iný bicykel.
Rovnako je to aj so skialpom. Len za túto zimu som mal x dotazov ohľadne lyží a výbavy. Preto sa to budem snažiť zhrnúť v tomto článku.
Pravidlo č. 1 čím ľahšie, tým drahšie. Rovnako ako pri bajku.
Dnes často používané uhlíkové a karbónové vlákna zvyšujú cenu výbavy, ale aj komfort a kvalitu.
LYŽIARKY: Pri výbere lyžiarok sa toho veľa pokaziť nedá. Všetky aktuálne modely nasledujú moderné trendy. Ak vám sadne veľkosť a váha nie je vysoká, je to super. Ohyb majú dnes už skoro všetky veľký a ovládanie cez jednu vrchnú (zadnú) pracku. Prípadne boa systém. Dôležitá informácia je, že skialpová lyžiarka sa kupuje presne na nohu a nie o číslo väčšia. Častý pohyb spôsobí ešte čiastočné vnútorné zväčšenie papuče a následne by vám topánka mohla robiť trením otlaky. Preto treba kúpiť presnú veľkosť, ktorá vás ale nesmie tlačiť.
PALICE: Jednoznačne teleskopické (2-3 dielne), s veľkým tanierikom do snehu. Existujú hliníkové alebo karbónové a ideálne sú, keď majú predĺženú rúčku.
U začiatočníkov často vidím, že majú putká omotané okolo zápästia. Odnaučte sa to. Je to nebezpečné!

LYŽE: Tu nastáva problém u začiatočníkov. Nevedia čomu sa budú venovať a aké lyže vybrať. Ako som sa často v obchode stretol, ponúknu vám to, čo chcú predať.
Moja rada začiatočníkom je: Ak si dobrý lyžiar, lyže by mali byť rovnako dlhé ako výška postavy, čo je v konečnom dôsledku aj tak o niečo menej vďaka ohybu. Ak nemáte istotu v oblúkoch tak 5 - 10 cm kratšie. Dlhšie lyže sú stabilnejšie, lepšie prechádzajú nerovnosťami. A v čerstvom snehu si lyžovanie užijete. Krátke lyže sa zasa používajú na zjazdovky a rýchle výšľapy po upravenom teréne. Ale sú zle ovládateľné v lese a hlbšom snehu. Šírka lyže závisí zasa od kvality lyžiara. 85 mm pod nohou je dnes základ a štandardne sa používa 90-95 mm . Na takýchto lyžiach sa dá odjazdiť už úplne všetko, nakoľko moderná geometria urobí skoro všetko za vás.
VIAZANIE: V minulosti sa hojne používali ťažké rámové viazania, ktoré dnes už vidieť len ako raritu. Aktuálne sa používajú pinove viazania, ktoré sú neporovnateľne ľahšie a komfortnejšie. Dnes už je pokrok tak ďaleko, že niektoré viazania majú len pár desiatok gramov. Nebojte sa ľahkých viazaní aj na širšie lyže aj keď pôsobia jemne, sú pevné a bezpečné. Sú označené DIN údajom, ktorý môže byť 6, 8, 10, 12. Je to údaj, ktorý sa násobí x 10 a vyjde vám váha lyžiara. Je dôležité rátať rezervu "aspoň" 10 kg na oblečenie a výbavu. Takže, keď má lyžiar 70 kg, potrebuje viazanie minimálne s DIN 8. Samozrejme, pre agresívnejšiu jazdu je tuto rezervu potrebné zvýšiť.
Ďalším parametrom je bezpečnosť. Vždy si pozrite, aby sa otáčala aspoň pätka (pretekárske viazania sú napevno), táto má za úlohu to, aby sa pri páde lyžiara zvrtla a lyžiarka z viazania vyskočila. Systémov je aktuálne veľa a je si z čoho vybrať. Pri vybere často rozhoduje cena. U mňa platí: čo je do 500 gramov za pár, to stojí za povšimnutie.
Ďalším kritériom sú brzdy. Začiatočníkom odporúčam viazanie s brzdou, aby im neušla lyža pri zapínaní sa do viazania, ktoré potrebuje cvik. Skúsenejší skialpinisti ho už väčšinou nepoužívajú a niekedy ho nahrádzajú poistným lankom, aby pri páde nestratili lyžu. Nevýhoda bŕzd na lyžiach je vyššia váha a nepraktickosť pri uchytávaní lyží na batoh. Čo u začiatočníkov väčšinou nehrozí.
PÁSY: Pásov je niekoľko druhov podľa materiálu - syntetika, mohér alebo mix. Dnes sa najčastejšie používa mix, kde je kombinácia mohérových vlákien so syntetickým. Predlžuje to životnosť a sú univerzálne. Syntetické vlákno má životnosť najväčšiu, ale nemá taký dobrý sklz (rýchlosť), nakoľko trenie je vyššie.
Mohérové pásy sa používajú na preteky a rýchlo sa derú. Majú najlepší sklz, preto sú rýchle a malé zjazdy sa dajú absolvovať aj v nich .
Pásy sa väčšinou kupujú v sete aj s lyžami, kedy už presne pasujú na daný model. Skúsení skialpinisti si ale väčšinou kupujú metrážové pásy podľa presnej špecifikácie a následne si ich orezávajú na daný rozmer. Pri tomto spôsobe je nutná zručnosť na montáž úchytov na pätku a špičku.
Výbavu sa väčšinou oplatí kupovať na jar (od marca), kedy bývajú vo väčších shopoch výpredaje. Oplatí sa pozrieť aj tie zahraničné. Na použitú výbavu z druhej ruky pozor. Aby nemala skryté vady. Jadro lyží môže byť za zenitom a stratilo svoju pružnosť. Poprípade sa únava materiálu môže prejaviť aj na viazaní, a to hlavne pri plastových častiach.
Zo skúseností viem, že lyžiar ktorého skialpinizmus dostane, väčšinou po čase výbavu obmení, či už za kvalitnejšiu alebo viac prispôsobenú štýlu, ktorý mu vyhovuje.
A kde sa dá u nás na Duchonke skialpovať? Lyžiarske strediská sú u nás 3, a to Podhradie, Bezovec a Trenčianske Jastrabie. Kúsok ďalej je Kálnica. Takže zjazdovky, aj keď neupravené, sú na začiatok ideálne. Osobne rád trénujem na Podhradí, ktoré mám len 10 min od domu, a dá sa vyšľapať až na vrchol Úhrad.
Alebo z Podhradia (pod Smutným vŕškom) po modrej na Sedlo pod Skalinami a odtiaľ po červenej na Bezovec. Tam je už možností neúrekom.
Ďalší okruh je s rovnakým štartom, ale na Sedle pod Skalinami treba odbočiť doprava po červenej na Panskú Javorinu a naspäť z rozhľadne dolu po žltej.
Overená klasika je z Kulháňa po starej asfaltke na Panskú Javorinu, kde sa dá pri dobrých podmienkach šľapať už od parkoviska a zlyžovať až k autu.
Rovnako sa dá ísť z Kulháňa na Inovec (mapy.cz) atď.
Dúfam, že vám moje rady pomohli. Keby ste si nevedeli rady, kľudne napíšte. Alebo ak máte inú skúsenosť, tiež ma táto info poteší. miroslav@novaduchonka.sk

15.01.2021

Holé Brehy

Ďalším krásnym kútom našej lokality sú Holé Brehy. Nachádzajú sa v pohorí Považský Inovec, podcelok Nízky Inovec, 2,5 km juhozápadne od obce Podhradie. V roku 1976 bola táto lokalita vyhlásená za chránenú oblasť so 4. A 5. stupňom ochrany. Dôvodom tejto ochrany je zriedka sa vyskytujúci Poniklec obyčajný a iné, veľmi vzácne suchomilné a teplomilné rastliny. Táto oblasť je pre svoju vzácnu fóru využívaná na vedecko-výskumné ciele. Rastliny sa tu vyskytujú aj vďaka slnečným a holým brehom, ktoré ponúkajú dostatok tepla a svetla. Aby si les „nezobral“ tieto brehy a aby bol zachovaný tento vzácny biotop, sú tu starostlivo a veľmi opatrne odstraňujú náletové dreviny, čím sa zachováva aj naďalej slnečný a teplý ráz tejto lokality.
Okrem výskytu vzácnej a ojedinelej fóry sú Holé Brehy miestom, kde už na hranici ochranného pásme vidno krásne výhľady na okolitú krajinu. Napríklad doliny na bývalú horáreň Janiš, na protiľahlý Čierny vrch, Bezovec, Panskú Javorinu ... .
Prechádzku k tomu vzácnemu miestu môžete spojiť s nenáročnou túrou na Úhrad (popis trasy nájdete tiež na našej stránke www.novaduchonka.sk/novinka/140 , alebo do Dolina chaty, tiež k už vyššie spomenutým miestam, o ktorých sa čoskoro tiež dočítate na našej stránke.

19.12.2020

Šport |

Z Podhradia cez Sedlo pod Skalinami na Bezovec

Presunieme sa z Duchonky na Podhradie. Autom za niekoľko minút, nakoľko to je vedľajšia dedina. Parkujeme na veľkom parkovisku pri kostole a presúvame sa hore kopcom po modrej značke cez chatovú oblasť až na rázcestie pod Smutným ŕškom. Tu pokračujeme stále po modrej už k ďalšiemu nášmu cieľu "Sedlo pod skalinami". K sedlu sa dostaneme od Podhradia za zhruba hodinku chôdze. Sedlo sa nachádza na veľkej lúke z úžasným výhľadom. Oplatí sa urobiť si na tomto mieste prestávku a pokochať sa. Odtiaľto pokračujeme vľavo už hrebeňom Považškého Inovca, najskôr rozľahlými lúkami, neskôr sa dostaneme do lesa kde sú aj strmšie ale krásne pasáže "Skaliny". Tento chodník konči tesne pod vrcholom zjazdovky s názvom Bezovec. Buď si môžte urobiť malú zachádzku na vrchol, alebo pokračovať po zjazdovkách dole až do strediska, kde sa môžte občerstviť v niektorom z viacerých zariadeni. Od strediska vedie ďalej asfaltová cesta smerom na Novú Lehotu (známa zo seriálu Horná Dolná). Keď sa dostaneme na hlavnú cestu a odbočíme doľava, asi po 100 metroch pri farebnom kríži bude znova odbočka vľavo. Vydajme sa po nej a vyhneme sa dedine, ktorú budeme mať stále na dohľad z úbočia. Táto cesta nás dovedie až na salaš nad Lehotou a odtiaľ pokračujme stále po poľnej ceste až na koniec malej osady pod lesom. Odtiaľ je to už len malý kúsok a napojíme sa na lesnú cestu, ktorou sme ráno kráčali do Sedla pod skalinami. Po ďalších asi 15 minútach sme opäť na rázcestí pod Smutným vŕškom. Ak máme auto na Podhradí, čaká nás ešte cesta naspäť. Ak máme auto zaparkované priamo pod Smutným vŕškom, sme v cieli.
Výbava : paličky, dobré topánky a desiata
Prevýšenie : 350 m
Dĺžka : 15 km
Náročnosť : stredné ťažká
Tip : Krásna túra aj v zime ak nie je moc snehu. Alternatívne sa tento okruh dá prejsť aj na bicykli a spojiť ho s údolím Železnica až na Duchonku.

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx