03.04.2021
1.Vyštudoval si odbor, v ktorom podnikáš? Kde/ako čo si po skončení školy pracoval?
J: Vyštudoval som odbor, v ktorom som nakoniec nikdy nepracoval. Po asi 15 rokoch práce prevažne v kancelárii pri umelom svetle a vysedení ix stoličiek som sa rozhodol pre radikálnu zmenu. Práca sa musí stať koníčkom a miestom osobného rastu, vášňou a zdrojom radosti.
D: Viesť gastro prevádzku som mala možnosť skúsiť prvýkrát v roku 2000, takže som mala chuť a odvahu ísť do niečoho nového s radosťou, i keď som tiež neštudovala v obore.
2. Vedel si hneď, že práve káva a celá „alchýmia" od jej pestovania, zberu, praženia, uchovávania..., až po varenie je pre teba to pravé? Alebo sa tvoj podnikateľský zámer vyvíjal, až si dozrel do baristu, ktorý vie kávu nie len pripraviť, ale o káve, jej chutiach a vôňach má aj kopec vedomostí.
J: Kávu som začal piť až po tridsiatke a v momente, kedy som sa rozhodoval kam sa ďalej profesne posunúť som si spravil zoznam aspektov, ktoré by malo moje zamestnanie obsahovať. To, čo mi z toho vyšlo sme sa rozhodli zrealizovať a vznikla Túlavá kaviareň. Počas práce na projekte sme absolvovali niekoľko baristických kurzov, bezpočet ochutnávok, prezentácií. Ako každá práca, i naša vyžaduje neustály posun, čo nás na tom nesmierne baví. Naši zákazníci sú pri tom a na základe ich reakcií, hodnotení a požiadaviek sa uberá naše ďalšie smerovanie.
D: Nevedela som o káve nič, len že si ju musím dať ráno na obed a večer, aby som mohla fungovať:). Káva bola pre mňa dovtedy len životabudič.
3. Prečo práve Ebenica? Išiel si pri výbere tejto pražiarne na istotu (keďže Ebenica je TOP na Slovenskom trhu), alebo si si urobil výberko?
J: Od začiatku sme chceli ponúkať najmä na Slovensku praženú kávu. Prešli sme krížom krážom našu krajinu, ochutnávali a porovnávali. Už pri prvej návšteve pražiarne Ebenica v Modre sme vedeli, že sme našli to čo chceme ponúknuť našim zákazníkom. Káva od Ebenica je naším nosným produktom od úplného počiatku. Neskôr sme našu ponuku doplnili o výberové kávy z pražskej pražiarne DoubleShot.
4. Aká káva chutí vašim zákazníkom najviac?
J: To sa vždy mení od lokality, ročného obdobia. V lete je najžiadanejšia naša ľadová káva, ktorej základ je dvojité espresso s hutnou cremou. Teší nás, že stále viac klientov uprednostňuje Flat White pred Cappuccinom, čiže dvojité espresso pred single shotom.
5. Aká káva naopak chutí tebe a Danielke?
J: Aby sme vedeli zaručiť stabilnú kvalitu našich produktov, musíme zopár káv denne vypiť, najlepšie vyhodnotíme jej vlastnosti pri poctivom espresse. Radi experimentujeme s filtrovanou kávou a spoznávame ďalšie kávové svety, keďže aj naše preferencie sa menia a vyvíjajú.
D: pre mňa základ je ranný kávový kopanček v podobe dvojitého espressa a poobede si pochutím na cappuccine.
6. Okrem klasickej kávy až po úžasné kávové chuťovky, ktoré ponúkate ste rozšírili ponuku o sladké maškrty plné ovocia a šľahačky. Vaše Bubble Waffle nie len dobre chutia, ale aj úžasne vyzerajú. Kde hľadáte inšpiráciu pri výbere vašich streetfood noviniek?
V dobe internetu a sociálnych sietí nie je o inšpiráciu núdza. Bubble waffle nám prišli ako dobrý nápad, zobrali sme z neho podstatu a redefinovali túto pochúťku podľa našich predstáv. Zamerali sme sa v prvom rade na kvalitu a spracovanie cesta a čerstvosť (najmä lokálneho) ovocia a snažili sa vytvoriť dobrotu, za ktorou sa vyberiete opakovane, z ktorej gurmánsky zážitok predčí ten vizuálny.
7. A čo Bubblewaffle v slanom šate? Šunka, syr, čerstvá zelenina ... Je to váš nápad, alebo ste išli po overenom recepte?
Bol to nápad našej kamarátky Mišky, ktorá má v gastro biznise väčšie skúsenosti ako my. Pomohla nám ju doladiť, a že sa to podarilo, o tom svedčí jej obľúbenosť.
8. To, že idete s dobou vidno aj na vašom prístupe k „špeciálnym“ zákazníkom. Aké potraviny, prísady používate? Potešíte alergikov s intoleranciou na laktózu a lepok? Je vo vašej ponuke aj kávičku bez kofeínu?
Vždy sa snažíme reagovať na požiadavky našich klientov. Bezlaktózové či rastlinné mlieko je dnes samozrejmosťou v každej dobrej kaviarni. Takisto to platí o bezkofeínovej káve.
10. Kde ste sa inšpirovali dizajnom svojej Túlavej kaviarne? Úprava na mieru je tvoje dielo, či je to objednávka?
Dizajn Túlavej kaviarne vychádza z predstavy čo chceme priniesť našim hosťom. Preto sme zvolili koncept, kde medzi nami a klientom nie je žiadna bariéra a príprava nápoja je plne transparentná. Podarilo sa nám skĺbiť funkčnosť s lákavým vizuálom. Zrod tohto projektu nebol vôbec jednoduchý, keďže sme sa pustili do niečoho pre nás nového a párkrát sme sa aj popálili pri výbere dodávateľov. I preto sa snažíme čo sa dá spraviť spojpomocne. Dizajn je výlučne našim dielom, úpravu auta sme zverili odborníkom, technické vybavenie kaviarne je vlastnou konštrukciou.
11. Pribudol vám ďalší člen vozového parku, aká je jeho história?
Po troch rokoch s VW Transporterom T3 sme chceli rozšíriť našu ponuku a predĺžiť si sezónu, čiže sa presťahovať do mobilného interiéru. Voľba padla na príves, no dlho sme nevedeli nájsť koncept, ktorý by bol vhodný a dostatočne zaujímavý. Náš kamarát, dlhodobo žijúci v Londýne, nás nasmeroval na anglický príves pre prevoz koní kultovej značky Rice, ktorý má ideálne parametre a zrealizoval za nás jeho nákup a dopravu na Slovensko. Jeho prestavba už bola jednoduchšia a podarila sa s pomocou našich kamarátov relatívne rýchlo. V ňom sme v lete 2020 ponúkali bubble waffle a mimo letnú sezónu slúži ako štýlová streetfood kaviareň v Topoľčanoch.
12. Aký sme národ, ako kávičkári? Ako vnímate vašich zákazníkov? Je to len kúpiť kávu ako životabudič a utekať ďalej, alebo si vieme kávu vychutnávať všetkými zmyslami a záleží nám na kvalite?
J: Vzťah ku káve sa tu rýchlo vyvíja, sme radi, že sme pri tom. Stále viac ľudí rado skúša nové chuťové profily a zaujíma sa o svet kávy a dianie v ňom. Veľmi sa tomu tešíme, preto ku káve na ktorú ste u nás zvyknutí ponúkame i chuťový protipól v podobe svetlejšie pražených káv s vyššou aciditou.
D: Čím ďalej tým viac ľudí sa zaujíma o pôvod kávy, spôsob spracovania, fair trade atď.
14. Uplynulú jar a leto ste strávili na Duchonke, stali ste sa jej neodmysliteľnou súčasťou. Prečo práve Duchonka, máte k nej nejaký vzťah?
D: Keďže som Prašičanka, na Duchonke som trávila každé leto už od detských čias a to nielen leto ale aj zimu na korčuliach. Nie je na svete miesto ku ktorému by som mala bližší vzťah. Preto mi nebolo príjemné vidieť ju veľa rokov spustošenú a opustenú. Je, skvelé vidieť, že sa mení, viditeľne ožíva.
15. Ako vidíte Duchonku o pár rokov? Čo by ste konkrétne vy na Duchonke zmenili?
J: Duchonku sme do minulého roku vnímali ako spiacu princeznú, ako spomienku na zlatú éru socialistickej dovolenky. Funguje tu niekoľko prevádzok, ale chýbal tu efekt spojenia sa, chápanie celého rekreačného komplexu ako skvelej voľnočasovej destinácie. OZ Nová Duchonka z nášho pohľadu prináša práve tento dlho očakávaný vietor do plachiet. Budúcnosť Duchonky vo veľkej miere závisí od ochoty spolupráce medzi jednotlivými poskytovateľmi služieb, podpory od štátu či európskych fondov pri väčších investíciách. My sme optimisti, keďže vidíme, čo všetko sa podarilo zrealizovať za posledný rok.
D: Ja by som rada videla dovolenkujúce rodiny v karavanoch, stany v kempe, táboráky, letné kino a rôznorodosť služieb.
16. Čo vás na vašej práci najviac baví?
Možnosť sprostredkovať našim klientom príjemnú až dovolenkovú atmosféru, stretávať sa s ľuďmi, neustále ladiť detaily, plánovať a realizovať nové projekty, žiť tým čo nás baví, tráviť celý rok na vzduchu.
31.01.2021
Šport |
Jeden z mojich obľúbených okruhov je -hrebeňom z Podhradia so štartom pod
Smutným vŕškom na Panskú Javorinu.
Pri väčšej snehovej nádielka je najjednoduchšie nechať auto v
dedine na parkovisku pri kostole a presunúť sa do chatovej oblasti
odkiaľ pokračujeme po modrej značke pod Smutný vŕšok, kde
oficiálne začína tento okruh. V prípade, že si trúfate v zimnom
teréne, môžete zaparkovať aj bližšie. Túra začína pri rampe a
tiahne sa po modrej popod Tlstú horu až do Sedla pod Skalinami.
Terén je zvlnený a pásy sa neoplatí odliepať. Dobre známe Sedlo
pod Skalinami ponúka za dobrého počasia nádherné výhľady. Tu sa
napojíme na červenú značku smer Panská Javorina. Krátky zjazd
vystrieda postupne stúpanie, ktoré sa začne stupňovať od "Zľavy".
Celý hrebeň sa tiahne hustým lesom, kde väčšinou bývajú vždy
dobré snehové podmienky. Pri značke "Sedlo pod Panskou Javorinou"
sa odpojíme z červenej značky a odbočíme doprava hore strmším
kopcom. Po chvíli sa nám otvorí výhľad na drevenú rozhľadňu, ktorá je postavená na vrchole. Celý výstup sa dá zvládnuť v pohodovom tempe za 2,5 hodiny. Panská Javorina je jednoznačne najkrajší vrchol pohoria a ponúka nádherné výhľady. Zostup volíme po žltej značke, kde sa dá v prvej fáze aj dobre zalyžovať až po značku "Jamka". Tu sa žltá značka pri rázcestníku stáča vpravo a úzka zvážnica je stále dobre lyžovateľná. Po pár sto metrochsa dostaneme na lúku "Žabica", kde treba túto rovinnatú lúku pretraverzovať a pokračovať po žltej značke miernymi svahmi až po "Doľné Zľavy". Tu je potrebné opäť nalepiť pásy a pokračovať vpravo cez most, kde sa zo žltej značky odpojíme a pokračujeme po červenej cykloznačke až ku "Pod Smutným vŕškom" odkiaľ sme štartovali. Tento okruh je veľmi zaujímavá a rozmanitá skialpová túra. Je fascinujúce si užiť výhľady, ktoré nám v lete na rovnakých miestach hustý porast nedovoľuje.
- vzdialenosť-15 km
- prevýšenie - 600 m
31.01.2021
1.Vyštudoval si odbor v ktorom podnikáš? Kde/ako čo si po skončení školy pracoval?
Max- Vyštudoval som Hotelovú Akadémiu v Topoľčanoch. Popri škole som dostal možnosť praxovať v reštaurácii Barock v Topoľčanoch, kde som mal možnosť pracovať v prvotriednom prostredí, so skutočnými profesionálmi.
2. Vedel si hneď, že práve toto je pre teba to pravé, alebo sa tvoj podnikateľský zámer menil?
Max/Tomáš - Street food bol od samého začiatku jediným a hlavným cieľom.
3. Prečo práve burger?
Max/Tomáš - Hľadali sme typicky street food sortiment a nakoľko sa v našom regióne nenachádza žiadny podobný street food, rozhodli sme sa, že sa zameriame práve na burgre. Do budúcna však nevylučujeme žiadne inovácie.
5. Kto sú členovia vášho tímu?
Nakoľko sme rodinný podnik, náš tím tvorí výhradne blízka rodina.
6. Kto je pre teba inšpiráciou a kde berieš nové nápady?
Max - Inšpiráciu a recepty čerpáme z tradičných amerických gastro podnikov. Taktiež do nich zavádzame vlastné prvky.
7. Používaš nejakú “tajnú” prísadu, nejaký tvoj zlepšovák, čo ťa odlišuje od ostatných?
Max/Tomáš – Áno
8. Máš osvedčených dodávateľov surovín? Čo bolo pri výbere dodávateľov pre teba to najdôležitejšie?
Max/Tomáš - Áno máme. Najdôležitejšia je vždy čerstvosť, kvalita a taktiež kladieme dôraz na lokálne výrobky a podporu lokálnych podnikateľov a teda aj celej lokálnej ekonomiky.
9. Máš medzi ponúkaným sortimentom svojho favorita, nejakú svoju srdcovku?
Max - Južanské Kuracie Krídelká / Tomáš- DALLAS Burger.
10. Kde si sa inšpiroval dizajnom svojho stánku na kolesách?
Max/Tomáš - Pri výbere stánku sme dbali najmä o to, aby to nebolo nič tradičné. Naskytla sa nám možnosť na kúpu kultového prívesu z Nemecka rok výroby 1970, ktorý sme si kompletne prerobili a upravili podľa vlastných potrieb a požiadaviek.
12. Ako vidíte budúcnosť street food v gastro biznise?
Max/Tomáš – Street food je na vzostupe. V regiónoch ako je Duchonka má silu na to, aby nahradil stálice v podobe menej kvalitných kamenných gastroprevádzok. Aj keď, aj v tomto faktore je rozhodujúca kvalita.
13. Ako je to s vašimi zákazníkmi? Sú to len náhodní okoloidúci, alebo za vami chodia zákazníci už cielene?
Max/Tomáš - Od samého začiatku sme sa snažili robiť pre ľudí maximum. Získali sme si ich priazeň a tí sa k nám vracajú dodnes. Taktiež získavame stále nových a nových zákazníkov, ktorých počet stále rastie. Za čo sme všetkým nesmierne vďační.
14. Uplynulé leto ste strávili na Duchonke. Prečo práve Duchonka, máte k nej nejaký vzťah?
Max/Tomáš - Sme rodáci z Prašíc. Na Duchonke sme vyrastali, trávili a aj trávime tam nespočetné množstvo dní. Poznáme tam každý kút. Pri rozhodovaní, kde začať naše podnikanie neexistovalo lepšie miesto než doma na Duchonke.
15. Plánuješ do ďalšej letnej sezóny nejaké novinky čo sa týka ponúkaného sortimentu? Prípadne rozšírenie služieb?
Max/Tomáš - Áno určite. Konkrétne veci a ďalšie inovácie, ktoré budeme postupne prezentovať.
Max a Tomáš
28.01.2021
Šport |
Pohorie Považškého Inovca ponúka veľa možností na skialpové prechody pri dobrých snehových podmienkach. To, čo tu ale chýba, sú dlhé zjazdy na strmších svahoch. Vždy, keď mám chuť si dobre zalyžovať je jasnou voľbou Bezovec. A ako sa tam na skialpoch dostať?
Autom na Podhradie, kde už zaparkujete podľa možností, ale najlepšie na centrálnom parkovisku pri kostole. Kto si trúfa, môže aj vyššie pri chatovej oblasti.
Túra začína pod Smutným vŕškom, kde sa dostaneme po modrej značke. Tohto značenia sa držíme až do Sedla pod Skalinami. Cesta vedie popod Tlstý vrch zvlneným terénom, kde sa pásy neoplatí odliepať. Asi po 30tich minútach šľapania sa dostaneme ku kamennej bráne, kde sa nám otvorí nádherný výhľad na Bezovec a okolité vrcholy. Od tohto miesta pokračuje chodník hustým lesom až do sedla odkiaľ mame zas výhľady do okresov PN, NM. Tu sa z modrej značky musíme odpojiť a pokračovať hrebeňom vľavo po červenej značke. Táto vedie zo začiatku dvoma lúkami a následne cez Skaliny a Končitú, kde sú aj strmšie pasáže. Tu je lepšie preniesť lyže v ruke. Ďalej už vedie bezproblémový chodník až na vrchnú zjazdovku Bezovca. Tu sa dajú krásne nazbierať výškové metre a niekoľkokrát si pojazdiť svahy zjazdoviek s výhľadmi na "Hornú Dolnú" a hrad Tematín.
Návrat je rovnakou trasou. Tento okruh je ideálny aj na trailrunning.
Prevýšenie - cca 400 metrov
Čas - 2,5/3hodiny celý okruh
25.01.2021
Skialpové lyže v zásade nevyžadujú nejakú veľkú starostlivosť, okrem aspoň jedného servisu sklznice ročne. Samozrejme je to individuálne. Sklznice časom začne vysychať. Spoznáte to zníženou rýchlosťou pri zjazde a zmenou farby (pôsobí zašednuto). Treba ju navoskovať a zaliať na nej ryhy. Ak je viazanie správne namontované a nastavené, nie je čo riešiť.
Čo ale vyžaduje starostlivosť sú PÁSY. Pre začiatočníka je to jedna veľká alchýmia, a to hlavne v teplom počasí. Samozrejme veľká zima, alebo sneženie môžu narobiť tiež starosti.
Ďalšia otázka je lepenie pásov o seba a ich sušenie. Poprípade obnova lepidla, keď sú už staršie a prestávajú lepiť.
Poďme pekne po poriadku...
Večná dilema: ako odlepiť pás z lyže na kopci a čo následne s ním. Takže, ak ste na kopci a nemáte na lyžiach brzdu, dôležité je dať si pozor, aby vám lyža neušla. V prípade, ak pásy plánujete v ten deň použiť ešte raz, dajte pri ich odliepaní pozor, aby sa vám na ne nenalepil sneh. Lepidlo by nemalo byť vystavené nadmernej vlhkosti a snehu. Vietor na hrebeni vám tiež môže narobiť vrásky na tvári a pásy pekne pomotať. Dokonca ešte často vidím ako niekto lepí na kopci pásy na sieťku. Tú vám vôbec na kopci netreba a dnešné lepidlá ju už nepotrebujú. Tá sa používa len na mimosezónne uskladnenie. Pásy jednoducho zlepte napoly - lepidlo o lepidlo, tak aby celá plocha lepidla bola skovaná/prekrytá a nenalepili sa na ňu rôzne nečistoty (pásy značky G3 môže byť ťažšie následne od seba odlepiť - v tomto prípade má sieťka praktické uplatnenie). Ak vám lepidlo zafúkal vietor snehom alebo je veľká zima a vy máte v pláne pásy znova naliepať, je na to trik. Dajte si ich pod bundu na hrudník. Každý na jednu stranu, aby vám nezavadzali. Zohrejú sa a budú lepiť znova.
Pri teplejšom počasí sa zasa pri nižšej impregnácii pásov zvyknú namočiť, a po čase sa na nich začnú lepiť hrudy snehu a znepríjemní a spomalí to výstup (Veľký pozor pri prechode cez potok! Nikdy si nenamočte pásy celkom). Pre tento prípad je dobre mať so sebou škrabku a sviečku. Ja používam škrabku na auto. Následne ňou odstránime sneh a sviečkou pretrieme celý pás v smere chlpov. Väčšinou to na nejaký čas pomôže. Samozrejme existujú aj rôzne impregnačné spreje a speedsticky. Je to drahé a efekt je podobný.
Ak sa vám tento problém opakuje pravidelne, znamená to, že pásy stratili impregnáciu a nasiakajú ľahko vodou.
Ak nemáte žiadnu originálnu impregnačnú látku, stačí vám fén a sviečka. Sviečkou natriete pásy po smere chlpov a zafénujete horúcim fénom. Toto môžte zopakovať aj dvakrát po sebe. Funguje to veľmi dobre. Ak ste niekde na chate a nemáte nič iné po ruke, je dobrý aj kuchynský olej alebo WDčko, ktoré je najlepšie naniesť večer na suché pásy, aby sa do nich nasiakol. Pozor aby ste si následne nezamastili ruksak!
Sušiť pásy je potrebné po každej túre, a to takým spôsobom, že ich odlepíme od seba a prevesíme napr. cez dvere (lepidlom navrch), aby sa aj to preschlo od vlhkosti.
Ak pásy po niekoľkých sezónach prestanú lepiť, ale stále sú dobré a nezodraté, nezúfajte. Lepidlo sa dá ľahko obnoviť. Predáva sa buď v tube a nanáša sa špachtlou, alebo existuje nažehľovacia rolka, ktorá sa nažehlí po odstránení starého lepidla podľa priloženého postupu. Ak si netrúfate sami, tento servis poskytuje väčšina špecializovaných predajní. Ceny sa pohybujú do 20 eur.
21.01.2021
Šport |
Sú dni kedy, dovoľujú snehové podmienky výšľap na Panskú Javorinu aj priamo z doliny. Najjednoduchším a najrýchlejším nástupom je Kulháň.
Ak zaparkujete hneď vedľa križovatky, uľahčí vám to návrat k autu na lyžiach a tak isto môžte hneď od auta vyraziť na pásoch aj v prípade, že hlavná cesta do osady je odhrnutá.
Štartujeme po modrej značke, ktorá vedie priamo na Panskú Javorinu.
Je to najznámejšia trasa na Javorinu a domáci ju všetci poznajú . Prvý kilometer sa môže zdať ako rovina, ale pri návrate zistíte, že to nie je celkom tak. Pri malom oplotenom rybníku sa stará asfaltka rozdvojuje a vy sa vydáte po odbočke vľavo. Tejto asfaltky (v našom prípade zasneženej) sa držte asi polovicu vášho výstupu. Modrá značka sa od asfaltky odpája v jednej ostrej pravotočivej zákrute a pokračuje lesom strmo hore. Asi po 15-tich minútach natrafíte na studničku, od ktorej je to už len pár zákrut cez les a dostanete sa na lúky "horná eržina" . Lúkou býva vyšľapaný chodník a značka je aj na asi metrových stĺpikoch, ktoré môžu byť niekedy zaviate snehom. V tomto prípade majte stiahnuté gpx trasu z našej stránky pre pohodlnú orientáciu. Nad lúkami sa vám ukáže veľká drevená rozhľadňa - Panská Javorina po pravej ruke. A ste v cieli.
Najplynulejší zjazd bez potreby opätovného lepenia pásov je rovnakou trasou ako bol výstup. Záverečný kilometer sa dá pekne odkorčuľovať až k autu.
Vzdialenosť - 16 km, prevýšenie - 600 výškových metrov, čas 3 hodiny celý okruh.
