15.12.2020

Existencia panských i sedliackych viníc v našom regióne siaha už do 16. storočia

Ďalšou zaujímavosťou a tiež tipom na cyklotúru je Pivnica Tesáre Víno Uhlár, kam sa môžete vybrať z Duchonky cez obec Závada, malebnou osadou Záhrady okolo Tesárskej vodnej nádrže do Tesár na námestie (alebo ako alternatíva autom z Prašíc cez Jacovce do Tesár), odkiaľ vás povedie značenie priamo do Vinárstva k Uhlárovcom, ktorí svoje vinárstvo založili v roku 1997.
Vinohradnícka tradícia má bohatú históriu, datuje sa už od roku 1570, no bolo tu už skôr. Aj hlavným symbolom starého obecného znaku z 18. storočia bol hroznový strapec. V Tesároch boli tzv. pánske vinice i vinohrady jednotlivých gazdov. Na začiatku 19. storočia choroby zničili všetky vinohrady. Svoje vinice si postupne obnovilo iba panstvo. V roku 1838, kedy ho znovu založila grófka Erdodyová. Patril k tovarníckemu panstvu. To v roku 1868 kúpila rodina Stummerovcov, ktorá tu hospodárila až do roku 1945. Potom majetok prevzal Československý štát
V súčasnosti sa 9 hektárový vinohrad, ktorý sa rozprestiera na východných svahoch Považského Inovca hrdí pestovaním a výrobou kvalitných akostných vín a akostných vín s prívlastkom. Každoročne sa zo starostlivo vyberaného hrozna tesárskych viníc vyrába i ľadové víno, ktoré je prírodne sladké so špecifickou chuťou podľa jednotlivých odrôd.
Vo vinárstve si okrem vopred objednanej ochutnávky môžete vychutnať aj prechádzku vo vinici, ktorá ponúka v každom ročnom období inú atmosféru. Na jar je to strihanie, ktoré niektorí vinári označujú za najdôležitejšie. Vinohrad sa tým tvaruje do budúcej sezóny. Po rezaní nasleduje viazanie. Keď sa vinohrad zazelená, jar je tu už v plnej paráde. Vinič nasadzuje strapčeky, ktoré kvitnú a po odkvitnutí sa objavujú malé bobuľky hrozna. Až do zberu úrody sa robia zelené práce, vinohrad sa strieka proti chorobám. Koncom leta, asi v polovičke augusta začínajú vo vinici sviatky – vinobranie. Začína sa bielymi odrodami a končí sa na jeseň odrodami na červené vína. Obraté hrozno sa tu spracováva tradičnými postupmi v spojení s modernou technológiou. Biele vína zrejú v nerezových tankoch, červené zase v drevených sudoch, ktoré mu dodávajú charakteristický buket a vysokú kvalitu.
Návšteva takto čarovného miesta vám zaručí príjemne strávený čas. Z výletu si odnesiete zážitky, ktoré si budete chcieť zopakovať a zažiť znova.

02.11.2020

Cyklistika |

MTB |

Dĺžka trate: 30 Km

Panská Javorina Myslíkovou cestou

Na Panskú Javorinu najrýchlejšou "Myslíkovou" cestou.
Na Panskú Javorinu vedie niekoľko značených trás priamo z Duchonky. Tú najkrajšiu a najjednoduchšiu ale nenájdete nikde zaznačenú a pozná ju len málo ľudí.
Štartujeme od novej recepcie kempu smerom k pomníku a následne k lesníckym bytovkám. Odtiaľ pokračujeme smer Kulhaň, kde sa aktuálne buduje expozícia starej úzkokolajovej železnice. Od tejto expozície pokračujeme ešte necelý kilometer po asfaltke a následne odbočíme vľavo na bielu násypovú cestu označenú ako "Swietelsky". Tu si treba dať pozor nakoľko tá sa asi po 500 metroch rozdvojuje a správna cesta je ta vľavo. Cesta s veľmi príjemným sklonom a povrchom nás asi za hodinu sviežej jazdy dovedie popod Myslíkov vrch až na Jamku. Od Jamky na Panskú Javorinu je to už po značenej trase. Táto preverí naše cyklistické schopnosti. Stúpanie je o niečo strmšie, ale stále zjazdné. Asi po 20 minutach sa dostaneme na lúku pod rozhľadňou Panská Javorina. Dovolím si tvrdiť, že výhľady z tejto rozhľadňe sú tie najkrajšie zo všetkých rozhľadní v pohorí Považškého Inovca. A tie jesenné dvojnásobne.
Pokračujeme širokou zvážnicou smerujúcou na východ až po "Horná eržina lúky”, kde sa cesta stáča ostro vľavo. Pokračujeme ašte asi 2 km a následne sa pripojíme na starú asfaltku smerujúcu na Kulháň. Kto sa chce vyhnúť ľuďom a zjazdu po asfalte, môže si túto túru ešte o niečo predĺžiť odbočenim asi v polke kopca vľavo (viď GPX a mapu) a vychutnať si lesné cestičky s pekným zjazdom až do doliny, ktorá vedie k chate Mankovec. Odtiaľ je to už na skok na Kulhaň, kde si počas sezóny môžte dať legendárneho údeného pstruha alebo malinovku. Z Kulháňa pokračujeme po asfaltovej ceste cez prírodnú rezerváciu Čepušky naspäť na Duchonku. Celá túra je stredne náročná vyžadujúca si už istú dávku kondície. Celý okruh sa dá zvládnuť svižným tempom za 2,5 hod. Terén je dobre zjazdný v oboch smeroch a vhodný aj pre elektro bajk.
Dĺžka - 30 km
Prevýšenie - 780 m
Čas - cca 3 hodiny

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx

27.10.2020

Na čom jazdím?

Na čom jazdím?
V lete som sa často stretával s otázkou, prečo nemám celoodpružený bajk, či mi to nie je nepohodlné
a či by som nechcel raz radšej full.
Moje začiatky v horskej cyklistike boli asi v 13-tich rokoch a vtedy celoodpružené bicykle neexistovali,
dokonca aj vidlicu som mal pevnú.
Neskôr, keď som už pôsobil v Alpách, môj prvý ozajstný horák bol hardtail na 26-kach. Vtedy som sa
vyprofiloval cez 29" all mountain až po enduro 27,5" , ktoré už malo jednoprevodník. Takže pekných
pár rokov som si zajazdil celoodpružený bicykel na tých najlepších trailoch v okolí Livigna a
St. Moritzu. Po návrate domov som sa ocitol zrazu v úplne inej prírodnej scenérii, v hustých lesoch
Považškého Inovca, kde ťažké traily alpského typu budeme hľadať len ťažko. Preto som sa po roku a
pol pohupovania na relatívne tažkopádnom a pomalom bajku rozhodol pre zmenu. Rozhodnutie
padlo na xc mašinu na 29 kolesách a s prevodmi 1/12. Nevedel som čo od takého bicykla očakávať,
tak som si stanovil hornú hranicu 2000 euro a začal hľadať. Vždy mi istú dobu trvá, kým si všetko
naštudujem na internete a potom už idem na istotu. Nie som typ človeka čo sa spoľahne iba na
obchodníka. Po dlhšom hľadaní som natrafil v jednej predajni na značku MONDRAKER, konkrétne
model CHRONO CARBON 29. Láska na prvý pohľad... Krásny hrbatý bicykel s natiahnutou geometriou
a pekným dizajnom. Váha okolo 11 kg, to v tejto cenovej kategórií znie ako zázrak. Slovo dalo slovo,
bajk som pretestoval a ani neviem ako, už bol v mojej garáži.
Hneď prvá jazda môjho tréningového okruhu za Duchonkou bola fascinujúca. Bicykel je mrštný, tvrdý
a každé jedno zošliapnutie sa okamžite mení na energiu a preto je neskutočne rýchly. Nakoľko v
našom regióne je väčšina terénov XC charakteru tak hartail je tu ako doma. Nemám chuť sa zdržiavať
pohupávaním na zadnom tlmiči a chcem si radšej vychutnať dlhšie okruhy.
Ale poďme späť k modelu MONDRAKER CHRONO Carbon 29. S cenovkou pod 2000 euro som sa
zmestil len do základnej výbavy, čo ale väčšine „normálnych jazdcov" bude stačiť. Podmienkou bol
karbónový rám, ktorý zaručil tuhosť bicykla pri šľapaní a samozrejme bezkonkurenčnú váhu. Prevody
1/12 sú už dnes štandard a tento systém je prudko návykový. Tu bola použitá rada sram SX. Na
presnosť tohto modelu si treba zvyknúť, ale potom mu už nie je čo vytknúť. Vidlica RockShox Judy
plní svoje úlohy tak ako má. Výhodou je uzamykanie z riaditok, ktoré som pri endure nikdy
nepotreboval, ale tu ho veľmi často využívam. Hlavne pri strmých výšľapoch po tvrdom povrchu.
Perfektná vec. Moderné široké riaditka podtrhujú pretekársky potenciál, ktorý bicykel určite má. Na
brzdy si bolo treba zvyknúť, nakoľko sú nižšej rady od značky Shimano. Po prechode zo 4 piestových
Sramov to bol trochu šok, nakoľko reakcia je tu o dosť pomalšia. Svoju úlohu síce splnia, ale pri
ťažších zjazdoch sú „na limite". Sériovo boli osadené plášte Maxis Ikon, ktoré sú veľmi rýchle ako celý
bajk a na pevnom povrchu parádne. Blato im už moc nevyhovuje. Pri týchto plášťoch som prvýkrát
vyskúšal bezdušový systém. Nielen že som ušetril ďalších pár gramov, ale túto sezónu som nemal ani
jeden defekt od tŕňov, ktoré boli v malinovom poraste v minulosti bežnou vecou. Samozrejme prvý
mesiac to bol boj a večné dofukovanie kolies nemusí každého baviť. Po čase si plášte sadli a odvtedy
nebol žiadny problém. Odporúčam si napriek tomu vždy zobrať sadu na lepenie bezdušákov a
naštudovať si pred tým postup opravy, aby vás niečo neprekvapilo v horách, kde nie je signál.
Rám je kapitola sama o sebe. Dizajnovo spracovaný na vysokej úrovni. Ľahký a natiahnutý. Moderná
športová geometria doplnená esteticky veľmi dobre zvládnutým predstavcom a sedlovkou OnOff robí
z tohto bicykla skvost aj pri nižšej výbave. Je zárukou zábavy a návykovosti. Pri tomto stroji sa
neteším len na cieľ, ale aj na samotnú jazdu.

A či mi chýba zadné tlmenie? Väčšinu času na bajku momentálne trávim mapovanim MTB trás v
pohorí Považškého Inovca, kde dlhé výšľapy prevyšujú náročné zjazdy. Mám rád dynamickejšiu jazdu
a pri prenášaní neprejazdných úsekov chcem mať v rukách ľahký bajk. Preto mi vyhovuje aktuálne
hardtail. Do ďalšej sezóny chcem skúsiť niečo už s vyššou výbavou, aby som sa posunul zas o level
vyššie, ale opäť to bude rám s pevnou stavbou.

M.

08.10.2020

Cyklistika |

MTB |

Dĺžka trate: 45 Km

Z Duchonky na vrch Marhát (748 m n/m)

Z Duchonky na Marhát je jedna z tých túr pre náročnejších cyklistov. Technicky síce nie je moc náročná ale o to bohatšia na výhľady a vyžaduje už istú mieru kondície. Jediným cieľom tejto túry nie je len vrch Marhát s výškou 748 m, ale pre milovníkov histórie je to aj hradisko Valy Bojná alebo malebné osady na západnej strane pohoria Inovec. Dokonca je pekne viditeľný aj hrad Tematín od Ranču Jelenie Jamy.
Vyrážame z kempu na Duchonke okolo pomníka smer Závada a Záhrady. Za dedinkou Záhrady končí asfaltka a pokračujeme vpravo smer Zľavy, kde je stara horáreň. Pokračujeme až na stanovisko "Pod mačacou skalou", kde odbočíme doľava na Bojnú. Asi po 4 km dorazíme na rázcestie pri ranči pod Babicou. Tu sa držíme vpravo a sledujeme značky Valy Bojná, ktorých je tu neúrekom. Pokiaľ ste doposiaľ nenavštívili toto hradisko, tak sa oplatí urobiť si malú zachádzku.
Od hradiska vedie až po Jelenie Jamy najnáročnejší úsek nakoľko cesta môže byť po jesenných dažďoch dosť vymytá a miestami riadne rozblatená. Lúka pod Jeleními Jamami je veľmi fotogenická a je vďačným objektom na fotkách. Od Jeleních Jám na vrchol sú to necelé 2 km.
Samotnému vrcholu dominuje okrem veľkého zeleného kríža aj 17 m vysoká rozhľadňa stojaca na hranici troch krajov. Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského. V minulosti tu bolo tiež hradisko, čomu svedčí množstvo vykopávok. Pred nami je ta krajšia časť túry a to dlhý zjazd. Vraciame sa na Jelenie Jamy a pokračujeme smerom na Kostoľný vrch. Cesta je dobre značená, nás cieľ je Nová Lehota. Kým sa k nej dostaneme čakajú nás ešte 3 osady. Nový Majer, Dominova Kopanica a Dastyn. V poslednej spomenutej je výborná kyselka. Jej prameň sa nachádza hneď vedľa cesty. Ďalšou zastávkou je Nová Lehota, známa aj ako "Horna Dolná" z rovnomenného seriálu. Často sa tu natáča, takže je veľká pravdepodobnosť že budete musieť počkať kým dotočia ostrú.Táto malebná dedinka žije seriálom a je často navštevovaná jeho fanúšikmi. V dedinke pokračujeme odbočkou vpravo, smer Podhradie. Od bývalej horárne Janiš nás čaká chuťovka v podobe dlhého tiahleho stúpania, ktoré je miestami výživné. Ale dnes už posledné. Vrchol je zdolaný pri značke "Pod smutným vrškom". Odtiaľ môžete pokračovať po červenej na Dolné Zľavy a údolím Železnica na Duchonku. Ak používate navigáciu a máte naše GPX, pokračujte smer podhradie a asi po 1 km odbočte prudko vľavo, cez starú rampu. Tu začína krásny ale nenáročný zvlnený zjazd až k Duchonka landu.
Cela Turá je náročnejšia len kondične. Neprekvapí vás tu žiaden ťažký terén. Celý okruh je bohatý na "ciele", takže si ho môžete naplánovať kľudne aj ako celodenný výlet.
Doporučujeme si stiahnuť GPX a použiť ho na navigáciu. Nie vždy používame značené trasy a často uľahčí orientáciu.
Dĺžka - 45 km
Prevýšenie - 900 m
Typ - xc
Čas - 4,5 hod

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx

05.10.2020

Šport |

Cez hradisko Valy Bojná na Vrch

Staroslovanské hradisko Valy v Bojnej je známym náleziskom najstarších kresťanských pamiatok na Slovensku.
Jeho hradisko je dodnes jasne rozpoznateľné. Dominantná vstupná brána je obnovená podľa zachovaných nákresov a je viditeľná už z diaľky. Vedie k nej cesta, ktorá je už potoka lemovaná drevenými figurínami starovekých bojovníkov. Sú dve možnosti ako sa sem dostanete. Autom z Duchonky, cez Prašice-Jacovce-Kuzmice na Bojnú, kde zaparkujete pri Ranč pod Babicou, alebo bicyklom cez Závadu, Záhrady, Ranč pod Babicou Bojná (túto variantu nájdete v sekcii cyklotúry MTB).
Od Ranču je dobre značený chodník a vedie po asfaltke až k odbočke na hradisko Valy. Po cca 2 km dlhej prechádzke po asfaltovej ceste treba prejsť cez potok a asi po 100 m zbadáte prvú drevenú figurínu strážcu. Figuríny vás dovedú až k vstupnej bráne. Celý priestor hradiska pôsobí veľmi mysticky a tajomne. Po chvíli sa dostanete až k západnej bráne, cez ktorú pokračujete po zelenej značke náučného chodníka Považškého Inovca smer Jelenie Jamy. Jelenie Jamy sa nachádzajú na krásnych lúkach, ktoré kvitnú v každom ročnom období inou farbou. Odtiaľ je to na Marhát už len cca 30 min.
Rozhľadňa Marhát má 17 metrov a vidieť z nej niekoľko okresov. Naspäť sa vrátite rovnakou cestou. V závere si ju môžte skrátiť po červenej a obídete samotné hradisko Valy. Celá túra je napriek jej väčšej dĺžke pohodová, bez náročného terénu.
,prevýšenie - 550 m
,dĺžka - 22 km
,čas - cca 4,5 hod.
,odporúčaná výbava - obuv s vhodnou podrážkou, paličky, vetrovka, proviant na dlhšiu túru

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx

03.10.2020

Šport |

Po stopách Veľkomoravskej riše na Vrch Úhrad.

Vrch Úhrad (685 m n/m) sa nachádza západne od dedinky Podhradie, ktorá leží len pár kilometrov od Duchonky. Presun autom trvá cca 10 min.
Najjednoduchšie je zaparkovať pod cintorínom, odkiaľ vedie priamy chodník do malého lyžiarskeho strediska. Vrchol Úhradu sa vypína nad zjazdovkou. Chodník k nemu je značený modrou značkou a začína na ľavej strane zjazdovky. Asi v jednej tretine zjazdovky odporúčame odbočiť zo zjazdovky do lesa a urobiť si malú zachádzku, ktorá sa isto oplatí. Nachádza sa tam jaskyňa Opálená skala, ktorá má dĺžku 50 m a hĺbku okolo 13 m. Žije v nej až 6 druhov netopierov a je voľne prístupná.
Od jaskyne pokračujeme opäť nahor popri zjazdovke stále po modrej. Na konci zjazdovky sa nám otvoria krásne výhľady na celé Topoĺčany a pohorie Tribeč. Pokračujeme hustejším lesom až na vrchol.
V dobe Veľkomoravskej ríše bol Úhrad jedným zo strážnych hradísk medzi Ponitrím a Považím. Pozostatky opevnenia sú dodnes viditeľné a ľahko ich nájdete. Výnimočnosť miesta podtrhujú aj historické svedectvá v podobe vykopávok, siahajúce až do staršej doby železnej - halštatu.
Celú atmosféru dotvára aj krásny výhľad z vrcholu na Topoĺčiansky hrad. Ten môžte navštíviť pri spiatočnej ceste, nájdete ho len pár minút od parkoviska.
Táto túra je stredne náročná, vyžadujúca si už miernu zdatnosť pohybu v horách.
Vzdialenosť - 11 km
Prevýšenie - 300 m
Čas - cca 3 hod.
Doporučená výbava - obuv s vhodnou podrážkou, paličky, proviant (voda).

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx